Naša rozprávka na pokračovanie

29. 8. 2014 | Späť

Časť 9: Rozprávka o tom, ako sa ráno udialo niečo nezvyčajné a o tom,  aký to potom ešte bol dôležitý  deň.

Sloník Janko bol malý, kamarátsky sloník, ktorý bol vyrastený tak akurát trošku viac, aby sa mohol stať naozajstným škôlkarom. A to bola vážna vec.

V to ráno sa sloník Janko prebudil so zvláštnym pocitom, že sa udeje čosi nezvyčajné. No, ono, ten pocit bolo vlastne čosi podobné ako škvŕkanie v brušku, čo mohlo  pokojne znamenať aj to, že je Janko poriadne hladný, ale- na druhej strane, kľudne to mohlo znamenať aj to, že sa niečo nezvyčajné naozaj stane! Maminka Sloňa nakukla do jeho izbičky a keď uvidela, že Janko je už hore, tajomne sa naňho usmiala (my už vieme, že maminka sa vedela tváriť veľmi tajomne- ako Šeherezáda) a povedala: „Dobré ránko, ty môj malý sloník. Dnes máš veľký deň a ja mám pre teba navyše prekvapenie!“ Sloník Janko mal naozaj rád prekvapenia. Mal na nich rád najviac to, aké sú prekvapivé. Preto sa už nevedel dočkať, čo ho to čaká. Rýchlo si obul papučky a ponáhľal sa s maminkou dolu, do kuchyne. A tam ho to čakalo.....

Uprostred stola s pripravenými raňajkami a kakaom v modrej šálke ležala položená zvláštna obálka. Poviete si, no čože, obálka, tá predsa nemôže byť veľmi zvláštna. Ale táto bola. Bola veľmi zvláštna, pretože na nej bola nakreslená farebná dúha. Janko ju opatrne zobral do rúk a maminka mu potom prečítala tú úplne najzvláštnejšiu vec na svete, vec, ktorá bola na nej napísaná:  adresát: Janko Chobotník, Spisovateľská ulica číslo 8, Naše malé mestečko. Že „adresát“. Zvláštne. A nezrozumiteľné........ A prečo je ten adresát na obálke spolu s Jankovým menom? On žiadneho „adresáta“ nepozná! Janko už začínal byť viac zmätený ako prekvapený a tak si ho maminka vzala na kolená a celú tajomnú záležitosť mu vysvetlila: „Janko, túto obálku nám dnes ráno kým si spal, doniesol ujo poštár. Slovíčko „adresát“ , ktoré si ešte nikdy nepočul znamená, že tento list patrí práve tomu sloníkovi, ktorého meno je na ňom napísané.“ Janko zatajil dych a pomyslel si: „ To teda znamená  že tento list patrí mne? Veď, predsa, to moje meno maminka prečítala na obálke!“ Maminka, ktorá svojmu sloníčatku rozumela aj keď nič nehovoril, iba na niečo myslel, sa zas usmiala a povedala: „Milý Janko, gratulujem ti. Práve si dostal svoj prvý list v živote.“ Fíha! To vám bola vec! Dóóóbré prekvapenie! Prvý list v živote! Janko sa otočil na maminku,: „Mami, to je určite niečo o Dúhovej škôlke,! Veď pozri, je tam nakreslená dúha! Rýchlo ho otvorme!“ Maminka teda opatrne obálku otvorila, vybrala z nej naozajstný list a začala nahlas čítať:

 

Milý sloník Janko Chobotník,

na začiatku môjho listu by som Ťa chcela pekne pozdraviť: Ahoj malý škôlkarský kamarát! Volám sa Slonislávka Ušatcová a som tvoja pani učiteľka z Dúhovej škôlky. Rada by som Ti napísala, že sa už všetci v škôlke na Teba tešíme: tvoji noví sloníkovskí kamaráti, všetky tety učiteľky, teta kuchárka aj všetky naše hračky. Vieme, že dnes je tvoj veľký deň a preto Ti želáme, aby bolo pekné počasie, aby si mal chutné raňajky a aby si sa k nám tešil!

Vidíme sa v Dúhovej škôlke!

A ešte podpis: pani učiteľka Slonislávka

 

Ja odpadnem! List od pani učiteľky z Dúhovej škôlky! A pre Janka osobne, že sa tam už naňho všetci tešia! Ja druhý- krát odpadnem!  Janko od toľkého údivu, ani nevedel, čo má robiť. List od pani učiteľky z Dúhovej škôlky! A pre neho! Ja tretí- krát odpadnem!

Múdra maminka bola tento- krát radšej ticho, nič nehovorila, aby si Janko mohol usporiadať svoje popletené myšlienky. Len mu tak jemne ukázala, aby sa pri tom ukrutnom myslení trošku aj naraňajkoval a pomohla mu trošku aj s obliekaním. Janko stále nič nevravel (veď mal plné ústa chutných raňajok, potom kakaa a potom ešte aj zubnej pasty), ale múdra maminka vedela, že mu v hlávke  stále víria a poletujú tie rôzne prekvapené a veselé myšlienky, tak ho radšej stále nerušila.

Až keď už spolu stáli pred dverami na ulicu, maminka Sloňa sa k Jankovi naklonila a s úsmevom sa ho opýtala: „Pripravený?“ Sloník Janko, ktorý si medzitým všetky myšlienky vo svojej ušatej slonej hlávke  pekne premyslel a usporiadaj, sa načiahol za kľučkou a s odhodlaním povedal: „Mami, som pripravený.“ A tak sa teda vybrali do Dúhovej škôlky.

Pokračovanie nabudúce cheeky

Celú rozprávočku nájdete v sekcii: rozpravocka-o-slonikovi-jankovi