Predčitateľská gramotnosť

29. 8. 2014 | Späť

.... Bežne sa výučba čítania spája s povinným vzdelávaním sa v základnej škole, ale výskumy ukazujú, že čítanie sa pokladá za zručnosť, ktorá sa kontinuálne (spoločne, súbežne) rozvíja od najútlejšieho veku dieťaťa. Dieťa sa neučí čítať len vo chvíli keď vstupuje do základnej školy, ale sleduje písmenká, sleduje ich spoje skôr, keď sa učí rozprávať a následne chápať, že obrázok odkazuje na konkrétny predmet, obrázok nám niečo oznamuje, na niečo nás upozorňuje. V tejto súvislosti je pozornosť venovaná nadpisom, symbolom, piktogramom, čo je najlepšia cesta k pochopeniu princípov čítania a následne učenia. Takto sa deti učia základom čítania, pretože písmeno je symbol a symbol je vlastne písmo.

Prečo rozvíjať predčitateľskú gramotnosť?

Materská škola má významnú úlohu nielen pri utváraní a formovaní predčitateľskej gramotnosti, ale plní aj úlohy, ktorými sa predchádza poruchám čítania. Pani učiteľky intuitívne hľadajú „slabé stránky“ dieťaťa a tie stimulujú, rozvíjajú, vytvárajú podnetné prostredie. Prvé poznatky, prvé učenie je základom pre všetky nasledujúce učenia. Predpokladom myslenia a učenia je schopnosť sústrediť sa, koncentrovať sa a tým byť pripravený prijímať informácie.

Pre posilnenie významu predškolského obdobia pri rozvoji predčitateľských zručností existujú ešte ďalšie dôvody. Veľká pozornosť sa v prvých rokoch školskej dochádzky venuje náprave poruchám čítania (dyslexii). To, že sú korekcie účinné svedčia mnohé prípady zo špeciálno – pedagogických poradní. Aby sme predišli týmto poruchám, je veľmi výhodná, tak ako vo všetkých oblastiach, prevencia, ktorá spočíva v stimulovaní a podnecovaní a rozvíjaní všetkých psychických, poznávacích procesov, všetkých činiteľov a zložiek, ktoré sa podieľajú na čitateľskej úspešnosti.

Ako rozvíjať predčitateľskú gramotnosť?

Najúčinnejšia metóda predčitateľskej gramotnosti je predčítanie, a samotné čítanie a sprostredkovávanie textov, ako zdrojov informácií. Dieťa sa nenásilným spôsobom učí princípom čítania, je k čítaniu motivované, pri čítaní je vytváraná pozitívna klíma, spájaná s radosťou, s peknými zážitkami zo spoločných činností dieťa – dospelý. Dôležitá je radosť z čítania, ktorá zaručuje akúsi obranyschopnosť pre prípad, že pri nasledujúcej výučbe čítania sa objavia prekážky. Podstatnou prípravou na čítanie je, aby si dieťa vyžadovalo čítanie, aby to malo pre neho význam, aby sa čítania stalo jeho potrebou. Táto úloha je v súčasnosti veľmi náročná, ale pre nás pedagógov výzvou k tomu, aby sme spoločne s deťmi objavovali zmysel knihy, spoločne s deťmi poznávali krásu písaného, čítaného slova. Určite ešte nie je prekonaná metóda: výchova literatúrou a výchova k literatúre.

Veľmi veľký význam pre rozvoj predčitateľskej gramotnosti deti predškolského veku má nielen osobnosť učiteľky ale aj rodičov, ich vzťah ku knihám a entuziazmus ako každú situáciu, ktorá vedie k rozvoju dieťaťa, a nielen predčitateľskej gramotnosti urobiť príťažlivou, pútavou a zaujímavou.Stimulácia gramotnosti môže prebiehať už od vstupu dieťaťa do materskej školy. Podmienkou je, aby bola pre dieťa zmysluplná. Dieťa by malo vnímať, že prostredníctvom čítania môže spoznávať okolitý svet, text mu prináša informácie, ktoré sú pre neho zaujímavé, teší sa z nich. Podpora gramotnosti je efektívna hlavne vtedy, ak sa dieťa stáva aktívnym učiacim sa subjektom v prirodzenom prostredí a podmienkach. Gramotne stimulujúce prostredie je také, ktoré dieťaťu poskytuje možnosť stretnutia sa s knihou, časopisom, poskytuje dieťaťu zdroj poznania, zábavy, ale predovšetkým dieťa v takomto gramotne podnetnom prostredí získava skúseností s písaným a čítaným textom.

Na záver

Ak by sme mohli navrhnúť iba jeden jediný spôsob, ktorým môžeme obohatiť prostredie dieťaťa a pomôcť mu dobre a všestranne sa rozvíjať, určite by to bolo riešenie, aby každé dieťa malo doma a v materskej škole dostatok kníh. Aj keď „neoživené“, neprečítané knihy by nám takúto úlohu nesplnili. Knihy sú zdroj i inšpirácia ako ďalej žiť, čo a ako urobiť a dosiahnuť.

Ak čítame, robme to viditeľne, hovorme o tom, a dieťa nás bude napodobňovať. Slová sú základom pre funkciu mozgu, a preto je čítanie veľmi dôležité. Existuje korelácia medzi tým, koľko máme doma, alebo v materskej škole kníh, a koľko bude dieťa v neskoršom veku čítať.

Knihy patria medzi najpríjemnejšie veci života a sú živé v tom, že sýtia dieťa slovami, ktorými môže vyjadriť svoje pocity, myšlienky a idey. Pomocou slov môže opisovať svet, v ktorom žije, vysvetľovať vzťahy, situácie a zoznamovať sa s osobnosťami. Knihy dávajú impulz na hry fantázie, poskytujú myšlienky a pripravujú zábavu.

Deti vždy napodobňujú svoje okolie. Ak my čítame knihy, aj deti ich budú čítať. Určite vzbudíme u dieťaťa túžbu čítať, ak sa samo presvedčí, že čítanie kníh je užitočné a je to skúsenosť spojená s pôžitkom. Usilujme sa čítať dieťaťu každý deň, alebo aspoň niekoľkokrát do týždňa.

Rozprávky a príbehy sú pre deti fascinujúce. Môžu byť užitočným nástrojom, aby sa dieťa naučilo bezbolestne poznať svet a spoznávať rozdiel medzi skutočným a neskutočným, dobrom a zlom. Rozprávky a príbehy podporujú abstraktné a tvorivé myslenie. Aby si deti mohli rozprávky a príbehy čítať je potrebné veľmi veľa s deťmi v tejto oblasti pracovať. Ako ich priviesť na takú úroveň, aby boli schopné samostatne čítať, aby ich prvé neúspechy neodradili, aby sa čítanie stalo ich životnou potrebou je úloha nielen pedagógov ale aj rodičov.

 

Zdroj: Možnosti a stratégie rozvíjania predčitateľskej gramotnosti v podmienkach materskej školy (2012)