Školská zrelosť

29. 8. 2014 | Späť

 

Vstupom do školy dieťa opúšťa svet hier a istoty rodinného hniezda a vstupuje do sveta zvýšených nárokov, povinností, záťaže a zodpovednosti...píše sa v mnohých článkoch. A možno aj preto sa rodičia tohto rozhodnutia tak boja. Je to naozaj tak? Treba sa nástupu do školy tak báť? Určite nie. Nie najmä, ak je dieťa na školu dobre pripravené. Pripravenosť dieťaťa na školu je vlastne školská zrelosť. Je to dosiahnutie takého stupňa zrelosti vo vývine dieťaťa, ktorý mu zabezpečí zvládnutie nárokov spojených s nástupom do školy. Zahŕňa telesnú, rozumovú a sociálnu zrelosť.

Telesnú zrelosť dosahujú deti medzi piatym a siedmym rokom života. Mení sa im stavba tela aj schopnosť jeho ovládania. Dieťa je už schopnejšie drobných a presnejších pohybov, má lepšiu koordináciu. Aj keď výška a váha sú najmenej dôležitým kritériom, treba počítať s tým, že deti so slabou telesnou konštitúciou sú napríklad viac unaviteľné. A tiež pre svoju slabšiu postavu sa môžu stať terčom posmechu spolužiakov. Nie je to však automaticky dôvod pre odklad školskej dochádzky. Aj dieťa so slabšou telesnou konštitúciou môže byť rozumovo a emočne vyspelé.

Zrelosť centrálnej nervovej sústavy je predpokladom rozvoja schopností potrebných pre zvládnutie rôznych školských zručností. Sluchové vnímanie ako aj schopnosť postihovať a rozlišovať tvary sú predpokladom pre úspešné zvládnutie čítania. Rozlišovanie vzťahov veľkosti, množstva a poradia sú predpokladom rátania. Pozorovanie a postihovanie prostredia je spojené so schopnosťou postihovať okolie a orientovať sa v ňom. Nevyhnutnými predpokladmi školskej úspešnosti sú schopnosť zapamätania a koncentrácie. S rozumovým vývinom je úzko spätá reč – aktívna aj pasívna slovná zásoba, porozumenie reči a jej obsahu ako aj čistota rečového prejavu.

Z hľadiska celkového vývinu dieťaťa ale aj rozvoja spomenutých schopností má veľký význam rozvoj hrubej a jemnej motoriky. Cez pohyb poznáva dieťa okolitý svet, rôzne predmety, ich tvar, veľkosť, množstvo. Usporiadanie priestoru zas úzko súvisí s chápaním času a časovej postupnosti. Pri rozvoji jemnej motoriky sú nevyhnutné aj pracovné návyky ako držanie tela, držanie ceruzky, postavenie ruky pri kreslení a uvoľnenie ruky, tlaku na podložku. Grafomotorické schopnosti, ktoré sú predpokladom úspešného zvládnutia písania sú výsledkom zložitej koordinácie hrubej a jemnej motoriky, motoriky rečových orgánov a očných pohybov a tiež zmyslového vnímania.

Dozrievanie dieťaťa pre školu je sprevádzané aj jeho emočným dozrievaním.

Pri nástupe do školy dieťa dokáže primerane kontrolovať svoje city a impulzy. Je už schopné odložiť na nejaký čas naplnenie svojich potrieb v prospech spoločných cieľov a spoločných úloh. Dokáže pracovať v skupine detí a nájsť si medzi spolužiakmi svoje miesto. Vie nadväzovať nové vzťahy a tiež sa podriadiť autorite učiteľa. Na určitý čas sa dokáže odlúčiť od rodiny a správať sa samostatne. Do školy si dieťa prináša so sebou už zvnútornené základné normy sociálneho správania a tiež základné hodnoty. Má vytvorenú vlastnú predstavu o tom, čo je a čo nie je dovolené, čo je a čo nie je správne. Orientuje sa v základných sociálnych situáciách. Dieťa pripravené na školu nevníma svoju rozlúčku s doterajším detským svetom ako niečo zlé. Naopak teší sa, je plné očakávaní, je motivované pre nové úlohy. V takej chvíli emočný vývin dieťaťa dosahuje „školskú zrelosť“.

Jednotlivé oblasti vývinu spolu úzko súvisia, tesne na seba nadväzujú, predpokladajú vzájomnú úspešnosť. Neprichádzajú však plynule a už vôbec nie rovnomerne. Preto vytvárajú obavy rodičov pred vstupom do školy. „Moje dieťa je priveľmi malé a slabé, moje sa málo sústredí, moje má slabšiu reč a moje sa všetkého bojí“....strachujú sa rodičia. Vždy nájdete oblasť vývinu, v ktorej Vaše dieťa nemusí byť ako jeho rovesník. Väčšinou sa však dá nájsť spôsob ako zaostávajúcu zručnosť stimulovať. Samozrejme, v každej oblasti inak. Fyzický rast dieťaťa nie je možné urýchliť. Správnou starostlivosťou o zdravie dieťaťa ho môžeme iba podporovať. Rozumové schopnosti dieťaťa stimulujeme od jeho narodenia a vhodným prístupom je možné zaostávajúcu schopnosť ešte pred vstupom do školy upraviť. Predškolská výchova a vzdelávanie sú cielene zamerané na rozvoj všetkých potrebných schopností a zručností. Ak však predsa dieťa pred vstupom do školy v niečom zaostáva je potrebné osloviť odborníka. Je to logopéd, špeciálny pedagóg alebo psychológ, ktorí pomôžu dieťaťu zaostávajúcu schopnosť docvičiť. Najviac ovplyvniteľná ale možno aj najviac opomínaná je emočná a sociálna zrelosť. Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, dáva základy tomu ako dieťa bude veriť sebe aj ostatným, ako dokáže zvládať určitú záťaž, nepohodu či frustráciu, ako sa bude stavať k prekážkam, ako veľmi dokáže byť vnímavým či nápomocným. Samotná motivácia rodičov k zaškoleniu dieťaťa sa mu stáva vzorom.

Ako druhý krok nadväzuje na úspešné zvládnutý prvý, keď sa dieťa učí chodiť, tak vstup do školy nadväzuje na úspešné zvládnutie predškolského vývinu vo všetkých jeho oblastiach. Školská zrelosť je akýmsi súladom toho, že dieťa fyzicky dorástlo, osvojilo si potrebné znalosti a návyky. Má primerane rozvinuté rozumové schopnosti. A je tiež dostatočne motivované pre vstup do školy.

PhDr. Martina Bačová