„Detstvo je sen, ktorý bol kedysi skutočnosťou.“ (Jiří Mucha , český prozaik, publicista a scenárista.)
Detstvo- ak má dieťatko šťastie a vyrastá v zdravom prostredí plnom lásky- je naozaj časom hier, snov, fantázií a rozprávok.
Rozprávka je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Dieťa totiž ako najpozornejší poslucháč zo všetkých ľudí pri počúvaní rozprávky preberá z úst svojej autority základný životný princíp, a to že dobrí ľudia, dobré skutky a vôbec dobro samotné je to, čo by malo byť v živote podstatné a naopak, ako to vo všetkých rozprávkach býva, zlo má byť potrestané a má byť odsúdené na zánik. Dieťa v predškolskom veku ešte samo nedokáže posúdiť ktoré skutky sú morálne. Morálka sa v tomto veku rovná príkazu. Aj preto sú rozprávky pre dieťa pochopiteľný a prijateľný „preklad“ zložitého sveta do zrozumiteľných podôb. Pre dieťa je dôležitá ich jednoduchosť, no pri tom dynamickosť deja, jasná polarizácia postáv a konečné víťazstvo dobra nad zlom. Rozprávka hlbšie preniká do detských citov a myslenia a buduje základy kultivovaného a mravne uspôsobeného životného štýlu. Rozprávka zároveň dieťaťu pomáha rozvíjať si slovnú zásobu, porozumieť novým myšlienkam, učiť sa o okolitom svete, či vážiť si knihy a čítanie.
Hoci sa detské myslenie vyvíja rýchlo, dieťa ešte nedokáže pochopiť a vyriešiť všetko, čo ho obklopuje. Preto si vie pomôcť svojou fantáziou. Všeobecne sa fantázia dá definovať ako zvláštny druh predstavivosti, dispozícia či proces, ktorý od procesu predstavovania ťažko odlíšiť. Dieťa predškolského veku charakterizuje doslova bujná predstavivosť a fantázia. Dokáže vymýšľať a rozprávať udalosti, ktoré sa nikdy nestali. Fantáziou modifikuje realitu, samé verí, že to čo rozpráva sa skutočne stalo. Dieťa si pletie reálne spomienky s fantazijnými predstavami. Pre neho totiž predstavujú skutočnosť, je o ich pravdivosti presvedčené. Fantáziou si dieťa pomáha pri vysvetľovaní mnohých javov, ktorým nerozumie. Detská fantázia sa prejavuje v poľudšťovaní neživých predmetov a prírody. Dieťa vie oživiť hračky, stromy, či slnko a pripisuje im ľudské vlastnosti. Vykladá svet podľa skúseností zo svojej vlastnej činnosti- slnko cestuje po oblohe a večer ide spať do svojej postieľky za kopec. Dieťa si však zároveň uvedomuje, že je to len neživá vec a asi by sa naľakalo, keby hračka začala naozaj rozprávať alebo sama hýbať rukami. Dieťa sa dokáže celkom vžiť do hry. Pripisovanie „ľudských“ vlastností neživým veciam si dieťa utvrdzuje aj pri počúvaní rozprávok.
Úlohou rozprávky u detí v predškolskom veku je byť školou fantázie. Pomocou rozprávok sa rozvíja aj reč a intelektuálne schopnosti dieťaťa. Po treťom roku dieťa začína sledovať a chápať dlhšie rozprávanie rozprávok. Predstavuje si, že je súčasťou deja rozprávky, považuje ju za realitu a postupne si k nej dokonca vytvára aj kritiku. Rozprávka je pre dieťa každodennou skutočnosťou.
Je úžasné, keď dospelý vie spolu s deťmi pri čítaní rozprávok prežívať všetky tie fantastické príbehy. Je úžasné, keď dospelý vie deťom pri čítaní zároveň príbeh „ upraviť“ do pre nich zrozumiteľnej reči (často sa dá menej zrozumiteľné slovíčko , či slovné spojenie zameniť za jednoduchšie), je úžasné, keď dospelý vie príbeh „upraviť“ na mieru dieťaťu, či dokonca dokáže meniť tón hlasu presne podľa potreby. Ale najúžasnejšie je, keď si dnes dospelý dokáže na dieťa nájsť tú trochu času a bez ohľadu na svoj výkon, vie úplne nesebecky obohatiť detský, ale určite aj ten svoj život.
Čítajte svojim deťom rozprávky, prosím.
Zdroj: internet
