Naučiť sa interakcii s ostatnými deťmi je dôležitou súčasťou vzdelávania detí v škôlke. Schopnosť socializácie pomáha deťom nadviazať úspešné vzťahy či už v triede, alebo v prostredí mimo škôlky a domácnosti. Učenie sa sociálnym vzťahom, ich zlepšovanie a „trénovanie“ v triede, tak isto vedie k príjemnej atmosfére v rámci škôlkarskej triedy- kde dieťatko trávi veľkú časť svojho dňa.
Nanešťastie, nie každé dieťatko je schopné formovať si svoju asertivitu a cítiť sa prirodzene vo „vlastnej koži“. Učitelia i rodičia môžu používať veľa techník a aktivít, ktoré pomôžu dieťatku upraviť jeho schopnosti socializácie. Dieťa, ktorému sa pomôže, sa postupne začne cítiť príjemne v triede i v spoločnosti rovesníkov.
Proces socializácie môžeme podporiť v rámci škôlkarského kolektívu:
Hra: Pre škôlkarov tá najprirodzenejšia činnosť na svete je zároveň základom a to najlepšou cestou ako sa spoznávať navzájom, učiť sa vychádzať spolu v rámci kolektívu a nadväzovať priateľstvá. Škôlkarsky deň sa skladá z rôznych hier a hrových činností, ktoré sú pre deti prirodzeným prostriedkom socializácie.
Príklad učiteľa: Učiteľ, prirodzene, funguje ako vzor. Deti posudzujú čo je správne a čo nie, najmä vo vzťahu k správaniu sa svojej učiteľky/ učiteľa. Ak všetkých oslovuje milo a načúva detským názorom, je vysoký predpoklad, že deti budú toto správanie napodobňovať. Učiteľka/ učiteľ musí deti rešpektovať a pristupovať k nim s láskou, nikdy nesmie používať sarkazmus, či deti „zhadzovať“ pred ostatnými.
Mravy, spôsoby: je dobré detičky naučiť ako ukázať vďačnosť, ako sa ospravedlniť, či predniesť svoju požiadavku. Jedným zo základných praktických cvičení, ktoré pomáhajú deťom zlepšiť sociálne správanie je naučiť sa hovoriť: „prosím“ a „ďakujem“ učiteľom i kamarátom. Je to jednoduchý a pozitívny spôsob ako učiť deti dobrým mravom a schopnostiam spoločenskej interakcie. Dobré mravy sú najvhodnejším druhom interakcie a získavanie pozitívnej odozvy pomôže deťom cítiť sa komfortne v spoločenských vzťahoch. Tieto malé zdvorilosti je dobré zaviesť skoro a používať ich prakticky stále, ako súčasť každodenných aktivít.
Pravidlá v triede: Aj keď sú škôlkari ešte len malí ľudia aj v škôlkarskom kolektíve musia platiť isté pravidlá slušného správania. Detičky sa s nimi postupne zoznamujú a dobré je, keď si niektoré aj sami určia- dáva im to potom väčší pocit zodpovednosti, správať sa v súlade s nimi. Ak sa pravidlo poruší, musí platiť jasná sankcia, ktorej každé dieťatko rozumie a akceptuje natoľko, že sa vie v danej situácií správať. Pravidlá musia platiť na všetkých, i na pani učiteľku, či učiteľa.
Plechovica s guličkami: Príkladom hry spojenej s tréningom dobrých mravov je hra na plnenie plechovice dobrými skutkami. Deti môžu mať v triede veľkú plechovicu, ktorú budú postupne napĺňať farebnými guličkami. Pravidlom je, že vždy, keď sa niekto bude správať nápomocne, urobí dobrý skutok, či prejaví záujem o druhého, bude môcť do plechovice vložiť jednu guličku. Cieľom potom je plechovica plná láskavostí celej triedy. Keď sa plechovica naplní dobrými skutkami, celá trieda si zaslúži odmenu- malú sladkosť, spoločný výlet, či návštevu divadielka. To, že deti pocítia, že sú dobré a vedia sa slušne správať, v nich zároveň povzbudzuje sebavedomie a podporuje dobrý návyk a snahu správať sa slušne aj nabudúce. Okrem iného, deti objavia aj skutočnosť, že správanie jedného človeka môže mať vplyv na veľa iných ľudí.
Spoločný „diskusný krúžok“: Pre väčšie deti už môže byť prínosom aj možnosť „prediskutovať“ si spoločne strávený týždeň v škôlke vždy vo vyhradený čas a v jeden deň v týždni. Deti majú možnosť vyjadriť sa k tomu, čo v škôlke zažili, počúvajú názory ostatných a niekedy môžu i spoločne objaviť veci, ktoré by si možno sami neuvedomili. Deti sa učia budovať si priateľské vzťahy, spolupracovať s ostatnými, rešpektovať ich názor, načúvať. Toto všetko im prinesie úžitok aj neskôr, v škole. Múdry učiteľ dokáže diskusiu viesť a deti usmerňovať tak, aby podporil ich dobré sociálne návyky.
Malý nácvik delenia sa a spolupráce: Jednou zo základných foriem spoločenskej interakcie v kolektíve je spolupráca. Vhodná situácia na tréning môže nastať napríklad v prípade skupinových aktivít, či učenia sa. Pri kreslení sa deti môžu deliť o spoločné maliarske potreby, pri hraní na hudobné nástroje si ich vymieňajú, keď hrajú obrázkové pexeso- striedajú sa, pri práci v skupinkách „rotujú“ aby si každá skupinka mala možnosť vyskúšať každú činnosť. Kooperácia v skupine vedie deti ku komunikácií, spoločnému riešeniu problémov a učí ich i riešiť prípadné problémové situácie.
Hudba: je prirodzenou sociálnou väzbou a ani deti nie sú imúnne voči jej čaru. Vhodne vybranou hudobnou skladbou, či piesňou pre skupinu detí je možné získať záujem aj tých najhanblivejších. Keď pieseň „sedí“ celej skupine, je dobré sa ju naučiť spolu so všetkými deťmi. Spolu si ju spievať v kruhu, tvárou- v tvár každému, tak aby každý mohol pozorovať interakcie a užívať si zábavu a smiech v snahe nájsť spoločný základ. Okrem výchovy k sociálnym vzťahom, piesne majú aj silný edukačný vplyv a učia deti novým vedomostiam, matematike, jazyku či iným zručnostiam.
Tréning emocionálneho jazyka: Spoločnou aktivitou v triede môže byť aj počúvanie inštrumentálnych hudobných skladieb, či prezeranie si umeleckých diel. Deti môžu spoločne hľadať, aké pocity v nich hudba, či maľba vyvolávajú a učiteľka/ učiteľ potom ku každému obrázku môže priradiť symbol emócie. Schopnosť pomenovať pocit vedie dieťa k jeho pochopeniu. Vzájomná spolupráca v skupine vedie k porozumeniu a empatii.
Hra na silné charaktery: Zapájanie detí do hry na role. Rozprávky sú pre deti zrozumiteľnou cestou výchovy. Postavy a ich charaktery sú často tou najlepšou cestou k porozumeniu rôznorodým sociálnym vzťahom. Zapájanie deti, najmä tých hanblivejších, do hry na silné charaktery im dá možnosť vystúpiť mimo ich hanblivých rolí, ktoré si zvolili. Naučia ich, že môžu byť aj bláznivé či to aj trochu preháňať, ak ostatnú slušné. Dieťa sa prostredníctvom svojej „úlohy“ v hre môže stretnúť s úplne odlišnými vlastnosťami aké samo má. Citlivý učiteľ i rodič môže v tejto hre dieťaťu pomôcť tým, že mu kladie otázky, na ktoré mu dieťa odpovie bez pocitu diskomfortu. Na hru sú najvhodnejšie rozprávkové charaktery postáv, ktorým deti rozumejú a vedia, že i napriek svojim obavám vedeli nájsť v sebe silu a dokázali veľké veci……… Táto hra však musí byť pre deti zrozumiteľnou. Učí deti, aby sa nebáli byť uvoľnenými, asertívnymi a zábavnými, že pri styku s druhými ľuďmi nie je vždy dôležité hovoriť len „tie správne veci“, ale byť samým sebou. Hra ukáže detičkám, že stretávanie nových ľudí je zábavné- pochopia, že v novej spoločenskej situácií je lepšie byť pravdivý, sebavedomý a zúčastnený- ako byť dokonalý a perfektný.
Aktivity mimo škôlky: Skúsenosti z domu, či škôlkarského prostredia je vhodné doplniť aj skúsenosťou z prostredia „mimo“ naučený svet. Je dobré zobrať deti na veľké kultúrne, či športové akcie, kde majú možnosť stretávať rovesníkov a „zoznamovanie“ si vyskúšať v praxi. Rovnaký vek a spoločné záujmy dokážu deťom pomôcť v nadväzovaní nových sociálnych kontaktov.
Škôlkarsky svet je plný poznávania a učenia sa novým veciam. Cieľom výchovy a vzdelávania v škôlke by malo byť postupné vedenie detičiek cestou poznávania a pochopenia sveta okolo nich- sveta plného ľudí a medziľudských vzťahov i pomoc pri formovaní malej detskej osobnosti. V našej škôlke im pripravujeme pestrý program zameraný aj na tieto ciele.
Zdroj: internet